Máte pocit, že nič nestíhate, nezvládate domácnosť, že ste jednoducho na nič mama? Nie ste sama, týmto myšlienkam prepadá mnoho mamičiek. Možno ste, rovnako ako ony, zajatcami emočných rovníc. Skúste spolu s nami pochopiť ako fungujú, aby ste sa zbavili svojich blokov a zlepšili vzťah nielen k samej sebe, ale aj ku svojmu okoliu.
Len si spomeňte, koľkokrát ste sa pristihli pri myšlienke, že chcete všetkým vyhovieť; že je dôležité, čo si o vás druhí myslia, a preto musíte byť dokonalou matkou, manželkou, hostiteľkou, kolegyňou, priateľkou… Nakoniec ste však zistili, že všetky úlohy naraz nezvládate a skončili pri myšlienke, že ste nanič.
„Podľa môjho názoru žiadna matka nie je nanič mamou. Je to len pocit, ktorý zo seba niekedy môžeme mať. Prvým krokom je správna formulácia. Vymeniť vety „Som nanič.“ za „Dnes sa cítim, že som nanič!“ Pre podvedomie takáto hra so slovíčkami môže znamenať veľmi veľa. Vnútorný hlboký pocit sebaobviňovania sa zníži. A to už len tým, ak pripustíme možnosť, že existujú aj dni, keď nie sme nanič,“ radí maminám koučka Lívia Pastoreková.
Hľadanie šťastia
Hyperaktívna mama dvoch chlapcov objavila počas materskej dovolenky svoj talent motivovať iných. Líviina cesta bola pomerne strastiplná. „Bolo na nej mnoho pádov, z ktorých som sa musela dvíhať a otriasať. Vyvrcholením toho bola úzkosť. Považovala som ju za nepriateľku, dnes ju volám moja kamarátka úzkosť. Uvedomila som si, že veľká časť môjho života bola riadená autopilotom. Možno to poznáte – veci sa dejú a vy sa veziete v ich prúde. Zrazu máte vysokú školu, prácu, ktorá vás nenapĺňa, manžela, prípadne deti. Čas sa zastaví a vy začnete narážať na svoju podstatu. Vzniká rozpor medzi tým, kto v skutočnosti ste a tým, ktorým smerom kráčate. V tomto procese som pochopila aj svoje poslanie a talent. A dnes pomáham ľuďom nájsť životné šťastie,“ hovorí o svojej ceste ku koučovaniu ľudí podľa Emočných rovníc Aleša Kalinu.
Všetci sme naprogramovaní z detstva
Emočné rovnice sú hlboko zakorenené programy, podľa ktorých fungujeme. Už v detstve sme nasávali informácie z nášho okolia, ktoré do nás „zapísali“ naši rodičia, učitelia a všetci ostatní, ktorí tvorili náš svet. Emočné prostredia, v ktorom sme sa nachádzali, nás naprogramovalo aj na fungovanie v dospelosti. „Mnohé máme v sebe zakorenený ideál super mamy. Tej, čo na ceste uspokojovania všetkých ostatných, zabudla na seba. A v takomto štádiu je nonstop k dispozícii deťom aj partnerovi. Na ostatných – kamarátky, kolegov, známych – jednoducho nemá čas,“ popisuje model vyťaženej super mamy.
Zákon emócií je podľa Lívie nemilosrdný a úžasný zároveň. A emočné rovnice sa dajú krásne využiť aj vo vzťahu dieťa-rodič. Sme to práve my, rodičia, ktorí máme najväčší podiel na kreovaní sveta našich ratolestí. „Snažíme sa vychovávať z nich dobrých ľudí a implantovať im tie „správne“ názory a myšlienky. Ako však vieme, že práve tie naše názory a postoje sú tie správne?“ zamýšľa sa.
Každý z nás sme jedinečný a máme unikátny pohľad na svet. Ak chcete vychovať samostatné a sebavedomé dieťa:
- Staňte sa vy sami človekom, ktorým chcete aby boli raz vaše deti – výchova detí začína od práce na sebe samých.
- Podporujte v dieťati jeho talent a nevnucujte mu svoje „pravdy“.
- Nepohŕdajte dieťaťom a vyzdvihujte to, v čom je dobrý (prijmite ho).
- Neriešte svoje nesplnené sny cez deti.
- Vyhnite sa prehnaným očakávaniam.
Uspokojovač cudzích očakávaní
Mnoho deti sú podľa Lívie vychovávané tak, aby na prvom mieste uspokojovali svojich rodičov. Robia všetko preto aby im vyhoveli, dostali uznanie a pocítili zo strany rodiča prijatie. Rola uspokojovača cudzích očakávaní sa často prenáša do života tohto dieťaťa v dospelom veku. Jeho vnútorný kompas a talenty sa neskôr môžu dostať do rozporu so spôsobom života, ktorý vedie. Nechajte preto deti spontánne sa vyvíjať toľko, koľko to len ide a podporte ich talent namiesto prehnaného poučovania.
Precitnutie, ktoré bolí
Počas svojej praxe sa energická koučka stretla s prípadmi žien, ktoré na prvé miesto dávajú všetkých ostatných okrem seba, až kým nevyhoria. Rovnako aj so syndrómom prázdneho hniezda, keď sa matky desiatky rokov fixovali práve na deti a nevedeli sa vysporiadať s tým, že dospeli a odišli. Treťou veľkou skupinou sú klientky, ktoré svojim deťom dali všetko a akosi podvedome očakávali, že sa im to po rokoch vráti. Ale nestalo sa tak. Takéto precitnutie častokrát veľmi bolí. Preto ženám rada a veľmi často hovorí:„Najhoršie, čo môžete deťom dať, je dať im všetko!“
Čo podľa koučky robiť, ak sa rodič cíti nanič?
- Dajte seba na prvé miesto. Nehovoríme o sebeckosti. Práve naopak! Keď dokážete dať seba na prvé miesto a budete sa sama so sebou cítiť fajn, budú z toho profitovať aj všetci naokolo.
- Zahoďte výčitky. Je normálne mať zlý deň. Všetci máme dobré aj zlé dni. Je normálne mať niekedy detí a domácnosti plné zuby. Nevyčítajte si to.
- Urobte si radosť. Niekedy stačí aj maličkosť. Čokoľvek, čo vás vytrhne z kolotoča stereotypu.
- Spoznávajte sa. Na ceste života so zapnutým autopilotom, často zabudneme, kto sme. Viete to ešte? Čo vás baví? Pri akých aktivitách strácate pojem o čase? Kedy sa cítite šťastní? Skúste hľadať odpovede v sebe.
- Odhoďte výhovorky o nedostatku času. Nemáte 5 minút na kávu s vyloženými nohami? Nenájdete si čas na zopár strán z vašej obľúbenej knihy? Uvedomte si, že to nie je o čase, ktorý sa stráca, ale o prioritách, ktoré jednotlivým aktivitám dávate.
