Zuzka, Janči, Maroško a Jakubko Matúšoví sú štvorčlenná rodinka, ktorá pred troma rokmi urobila hrubú čiaru za svojím vtedajším štýlom života. Mali krásny dom, Zuzka sa starala doma o deti a Janči celé dni pracoval. V podobnej situácii sa určite nájde aj mnoho iných slovenských rodín. Niečo v tomto uhladenom obrázku ale nesedelo. So Zuzkou sme sa porozprávali o “inom” prístupe k životu a aj o tom, ako vychováva svojich malých šintrov.
Naše duše trpeli
“Žili sme taký život zombíkov z môjho pohľadu. Muž bol stále v práci od rána do večera. Ja som bola stále s deťmi. Mali sme krásny veľký dom s pozemkom. Všetko vyzeralo tak, akoby spoločnosť očakávala. Mali sme materiálne vybudované zázemie. Ale, čo sa týka duší, to už spoločnosť rieši menej. Či sú ľudia naozaj šťastní v tom, čo žijú. Naše duše v tom čase trpeli. Necítili sme sa dobre ani ako partneri, ani ako rodina.”
Napätá situácia doma sa odrazila nielen na vzťahoch, ale aj na zdraví detí.
“Verím tomu, že choroby detí, aj soplíky, prechladnutia majú svoju duchovnú príčinu a sú zrkadlom problémov rodičov. A tých soplov, zápalov stredného ucha bolo v tom období dosť. Vycítila som, že nie len ja, ale aj tie deti sa necítia spokojne. Začali sme preto robiť mnohé kroky na to, aby sa to zmenilo. Trvalo to od februára do augusta. Vyskúšali sme rôzne prístupy, ako situáciu zmeniť. Ja som si skúšala nájsť prácu, aby môj muž mohol pracovať menej a tráviť viac času s deťmi.”
Navštívili dokonca aj manželského poradcu, hoci nad rozvodom vôbec neuvažovali.
“Pasovali sme sa s cyklicky opakujúcimi sa problémami. Manželská poradňa nás nesmierne posunula. Zistili sme, aká je rola manželky, matky, otca a manžela. Postavenie detí v rodine. A iné veci, ktoré by sa decká mali učiť v škole namiesto pre praktický život menej podstatných informácií. Napríklad, čo je to manželstvo, že to nie je o svadbe v bielych šatách. Mnoho ľudí vôbec nevie do čoho ide.“
Zistili sme, aké sú naše skutočné potreby
Neskôr prišlo zásadné rozhodnutie, ide sa do sveta! Uniknúť od problémov nechceli. Cesta im mala pomôcť vyriešiť problémy. Napríklad na chvíľu sa odstrihnúť od peňazí, a preto si povedali, že pôjdu dobrovoľníčiť na ekofarmy.
„Sezóna pre farmárčenie je však počas leta a u nás bolo už po lete. Napadlo mi, poďme na Nový Zéland. Lenže to je na druhej strane zemegule. Nereálny cieľ. Nemáme šancu sa tam dostať. Nemali sme peniaze na letenky pre celú rodinu.”
Zuzka sa nevzdávala, v mysli jej skrsol nápad na písanie článkov pre potenciálnych sponzorov, čo viedlo až k založeniu blogu Lifereset. Oslovovala partnerov, pripravovala prezentácie až napokon dosiahla svoj cieľ. Celá rodina sa vybrala pomáhať organickým farmárom na Novom Zélande. Za 4 hodiny výpomoci im poskytli nocľah a stravu.
“Dospeli sme tam k zásadným rozhodnutiam a hlavne sme nabrali odvahu, a to vďaka tomu, že sme zažili veci, ktoré by sme na Slovensku nemali šancu zažiť. Muž na konci cesty podal výpoveď. Chcel to urobiť už rok, ale skôr sa neodvážil. Potom sme sa rozhodli, že predáme náš dom. Na Novom Zélande sme bývali v rôznych podmienkach. V triede starej katolíckej školy, v chatke bez elektriky a vody, v luxusnom dome na pláži. Bolo to rôznorodé. Zistili sme, aké sú naše skutočné potreby a pripravilo nás to na ďalšiu cestu vývojom už na Slovensku. Uvedomili sme si, že možno človek vôbec nepotrebuje štvorizbový dom pre svoje šťastie, ale slobodu, ktorú mu mesačné splátky nedajú. Platí za ne svojim životom, ktorý trávi v práci, v dopravných zápchach, miesto trávenia ho s rodinou.”
Z predaného domu vyplatili veľkú časť hypotéky a kúpili si starý sad, bývali rok v skromnom podnájme a napokon si postavili mobilný dom a vybudovali permakulúrnu záhradu.
Deti sa učia, že život nemá obmedzenia, má možnosti
Netradičný životný štýl má podľa Zuzky na deti pozitívny vplyv.
„Tým ako žijeme im ideme príkladom a ukazujeme iný životný štýl, ako môžu vidieť bežne. Nedá sa deti poučovať bez toho, aby sme to aj my sami žili. Ak sa správam ako slobodná duša, učím ich zároveň, aké dôležité je byť za to aj zodpovedný, zodpovedný za svoje konanie. Našim životným štýlom im napríklad ukazujeme, že život nemá obmedzenia. Má možnosti a toto nastavenie si úplne prirodzene osvojili.”
No na cestách si užili aj ťažšie momenty. Tento rok sa celá rodina vybrala do Thajska a Kambodže. V zhone deti na cestu dostatočne nepripravili a podľa Zuzky zo stresu ochoreli. Thajsko bolo zaťažkávacou skúškou najmä pre staršieho Jakubka.
“Riešili sme bolesti zubov, exotickú horúčku, bol vystavený bolesti a stresu. Doštípali ho aj ploštice. Všetko akoby sa točilo okolo neho. Celé ho to zmenilo a posilnilo. Akoby prešiel nejakou hranicou toho ranného útleho detstva a preklopil sa do niečoho nového. A to preto, lebo mal možnosť konfrontovať sa so strachom. Bolo mi ho až niekedy ľúto, ale ako matka tu nie som na to, aby som ho pred strachom chránila. Ale aby som ho ním previedla. Museli sme to ustáť obaja.”
Naučila som sa dôverovať deťom, oni to zvládnu
Matúšovci nie sú dokonalá rodina. Tiež sa im veľa vecí nepodarí a narobia veľa chýb, o ktorých dokonca verejne píšu na svojom blogu. No veria, že deti by mali ochutnať všetky farby života.
“Dnešné deti nie sú konfrontované s reálnym životom. Držíme ich neumýselne v umelých podmienkach a prostrediach, ako sú škôlky, detské ihriská, školy. Reálny život tam nemajú možnosť zažiť. Počas našej poslednej cesty Thajskom a Kambodžou sa mohli stretnúť so smrťou, chorobou, úplnou chudobou a aj našim strachom. Strachom rodičov, čo opäť otvorilo novú kapitolu, že aj rodičia sa môžu báť, ale na druhej strane vedia strach zvládnuť, neprepadnúť panike a situáciu vyriešiť.“
No konfrontáciu s reálnym životom nemajú deti len počas ich cestovania, ale aj doma.
„Tým, ako máme postavený dom. Že v ňom máme sieť na oddelenie galérie v poschodí od prízemia, namiesto zábradlia, po ktorej môžu liezť. Tým, že máme záhradu pre mnohých rodičov plnú nebezpečných podnetov. Síce v minulosti boli úplne normálne. Napríklad sústavu jazierok a potok, nerovný terén, vysoké stromy, po ktorých lezú, minilesík, v ktorom majú bunker a podobne. Nedržíme ich v komforte, ktorý je síce bezpečný, ale nedáva im toľko podnetov pre ich rast. Naopak aj doma im doprajeme prostredie plné výziev.”
Niektorým ľuďom príde tento životný štýl šialený. No u Matúšovcov funguje perfektne a pozitívne ovplyvnil aj ich vzájomný vzťah s deťmi.
“Naučila som sa dôverovať deťom, že to zvládnu. Že sú na to pripravené a mnohé veci vedia lepšia ako ja. Lebo sú ešte úplne spontánni a prirodzení. Nie sú deformovaní predstavami, ktoré nám spoločnosť dáva. Ktoré im ja dávam. Začala som poslúchať moje deti, rešpektovať ich a učiť sa od nich, že oni majú naozaj v mnohých veciach zdravší pohľad na svet ako ja.”
Dôvera medzi rodičom a dieťaťom je kľúčová. Myslí si to aj Zuzka.
“Ak dieťaťu začnete dôverovať, tak dokáže byť viac samostatné, viac si verí, je viac sebavedomé a viac rastie.”
Či už potrebujete svoj životný “reset” alebo nie, deti treba nechať deťmi. So všetkým, čo k tomu patrí. Aj s rozbitými kolienkami a rukami od blata.
