Najdôležitejšia zručnosť, vďaka ktorej môžeme zostať s deťmi v spojení aj v staršom veku, je počúvanie. Počúvanie a poučovanie sú dve rozdielne činnosti, ktoré môžu zavážiť v tom, aký vzťah budete mať so svojimi deťmi aj v neskoršom veku. Nielen deti by mali počúvať svojich rodičov, platí to aj opačne. Iba vzájomné porozumenie otvára dvere k úprimným rozhovorom.
Deti odmalička túžia po pozornosti a chcú, aby sme ich počúvali s otvoreným srdcom a bez predsudkov. Je rozdiel počúvať slová a vnímať význam toho, čo hovoríme. Dobrým poslucháčom sa môže stať každý rodič, chce to len trocha tréningu. Niekedy je zasa naopak dieťa mrzuté a hoci vidíte, že sa niečo stalo, nechce o tom rozprávať. Akou nenásilnou formou sa dá zistiť, čo sa deje? Prinášame vám viaceré techniky, ako viesť plnohodnotný rozhovor so svojím dieťaťom.
Venujte deťom reálnu pozornosť
Základom je vydržať byť ticho. Môže to znieť ako banalita, ale niektorí rodičia sa naozaj nevedia zastaviť, keď začnú rozprávať. Vaše deti však občas naozaj potrebujú, aby sme boli na pár chvíľ ticho. Naučte sa brať názory svojich detí vážne. Nezačínajte rozhovor s postojom „veď sú to len deti“. Ony to z vás okamžite vycítia. Keď sa idete rozprávať so svojím dieťaťom, tak sa na chvíľu zastavte a venujte všetku svoju pozornosť iba tomuto rozhovoru. Odložte telefón, pozerajte sa dieťaťu do očí a pokojne sa pýtajte.
Ak nemôžete počúvať, povedzte to
Vaše dieťa vám chce povedať niečo veľmi dôležité, avšak vám práve prihára večera, doprala práčka a mladší súrodenec potrebuje prebaliť? Povedzte mu, že si spolu o polhodinu sadnete a všetko prediskutujete. Je to lepšie než si dieťa vypočuť teraz, avšak nedôsledne. Hlavne na svoj sľub nezabudnite, mohli by ste naštrbiť dôveru medzi vami a vašou ratolesťou.
Nepýtajte sa „prečo“
Skúste deťom dávať otázky, ktoré nemajú kritický podtón alebo nevyžadujú hodnotenie situácie. Otázky, ktoré sa začínajú slovom „prečo“, v deťoch automaticky vyvolávajú pocit, že sa musia brániť. Keď začnete poobedie otázkou „S kým si dnes sedel v škole?“, otvoríte tak vecnú diskusiu, na ktorú môže dieťa plnohodnotne reagovať.
Dieťa sa musí cítiť bezpečne
Nahnevaní ľudia len veľmi ťažko dokážu počúvať názory ostatných, preto viesť rozhovor v takomto stave určite nemá zmysel. Navyše, keď sa deti cítia ohrozené, väčšinou sa uzavrú a už z nich nedostanete žiadne ďalšie informácie. V horšom prípade môžu na vás slovne zaútočiť späť a hádka je na svete. Deťom treba neustále pripomínať, že ich máte radi a že sa určite nájde riešenie aj pre túto situáciu.
Nevnucujte hneď svoje rady
Nechajte dieťa vyventilovať svoje problémy a emócie, vypočujte si ho a neskáčte mu hneď do reči. Rodič by mal byť ten rozumnejší, ktorý chápe, že keď má dieťa nejaký problém, nedokáže vždy pokojne a rozvážne premýšľať. Pre správny rozvoj dieťaťa je veľmi dôležité, aby malo možnosť nachádzať svoje vlastné riešenia. Iba tak rozvíja svoju sebadôveru a pocit vlastnej kompetencie.
Zabudnite na monológ
Každý spoločný rozhovor by sa nikdy nemal skončiť monológom zo strany rodiča. Poučovanie a dávanie rád nikdy neveští nič dobré. Môže sa dokonca stať, že dieťa si už v budúcnosti ku vám radu pýtať nepríde. Počúvajte, reagujte a následne znova počúvajte. Rozhovor s dieťaťom je to isté ako rozhovor s partnerom, preberáte len trocha iné témy. Dieťa musí chápať, že sa mu snažíte porozumieť, dokázať sa vžiť do jeho kože a že ho za každých okolností podporujete. Aj takéto drobnosti rozhodujú o vašom dobrom vzájomnom vzťahu.
