Koľkokrát ste ako rodičia museli zasahovať do detských šarvátok? Nevinné detské vojny pomáhajú deťom riešiť prvé konflikty medzi malými nezbedníkmi, ale všetkého veľa škodí. Čo robiť, ak sa deti opakovane bijú o hračky a robiť vôbec niečo?
Vojna o hračku nastáva najmä vo chvíli, keď dieťa vezme hračku, s ktorou sa v tom momente hrá kamarát. Ak sa však deti nedokážu dlhšiu chvíľu dohodnúť, nenápadne zakročte vy. Skúste deťom vysvetliť, že o hračku treba požiadať a od súrodenca či kamaráta v škôlke si ju musia pekne vypýtať. Je dôležité, aby sa deti učili deliť o veci už v útlom veku.
Tá hračka je moja!
Čím dlhšie vaše dieťatko vyrastá bez súrodenca, tým ťažšie sa vo väčšine prípadov bude vedieť podeliť. Vojna o hračky sa netýka iba súrodencov, ale takéto konflikty sa priamo prenášajú aj na deti v škôlke. Niektoré deti si takéto boje o hračky dokážu vyriešiť medzi sebou bez zásahu rodičov, niektorým treba pomôcť.
Aktívnejšie a dominantnejšie deti si “ukradnutú” hračku vezmú späť. Protipólom sú tiché a hanblivé deti, ktoré sa s porážkou v tichosti zmieria a nájdu si inú hračku. Deti s menším vekovým rozdielom si často dokážu hračkový konflikt vydiskutovať medzi sebou. Síce možno pomocou pästičiek a zvýšeného hlasu, ale predsa.
Povedzte dieťatku, že chvíľu sa môže s hračkou hrať a potom ju požičia súrodencovi alebo kamarátovi. Je mnoho hračiek, s ktorými sa vie zahrať viacero detí naraz. Deti postupne samy pochopia, že hračky sa im vrátia a že takýto “obchod” platí obojstranne.
Rozprávajte sa a vysvetľujte
Zhodnite sa s partnerom na komunikácii s deťmi a na tom, ako budete vojny o hračky riešiť doma. Nesľubujte deťom odmenu za to, že sa o hračky podelia. Mali by sa naučiť, že niečo také je v súrodeneckom, ale aj v kamarátskom vzťahu samozrejmosť. Skúste použiť vlastné príklady a povedzte deťom, že aj vy požičiavate susedom rôzne náradie alebo iné veci, ktoré práve nepoužívate a stále sa s nimi dohodnete na termíne vrátenia.
Netreba deti trestať bitkou, pretože to môže mať nielen následky na ich priaznivý vývin, ale fyzické tresty sú často v neskoršom veku príčinou odcudzenia detí a rodičov. Už od malička treba deti naučiť komunikovať a vysvetliť im, že hračky sú na to, aby sa s nimi deti hrali spolu.
Buďte im príkladom
Deti do svojich vlastných vzťahov prenášajú to, čo vidia doma a v okolí. Buďte im preto príkladom, aj keď je jasné, že s partnerom si detské hračky nekradnete. Keď chcete použiť napríklad diaľkový ovládač, ktorý predtým používal, skúste to takto: “Môžem si vziať ovládač, prosím? Ty si už čítaš knihu a nesleduješ, čo ide v televízii.” Alebo: “Prosím ťa, keď dočítaš časopis, môžem si ho prezrieť aj ja?”
Nehovorte staršiemu dieťaťu, že tie hračky už nepotrebuje, veď sa s nimi nehrá. Deti ešte význam týchto slov nedokážu úplne pochopiť a nevedia, prečo sa majú vzdať hračky iba preto, že sa s ňou už nehrajú. Keď bola odjakživa ich, bude im predsa patriť navždy. V takýchto prípadoch radšej staršiemu súrodencovi navrhnite, aby svoju hračku požičal vtedy, keď sa hrá s inou.
Naši drobci vnímajú takmer všetko, čo sa v domácnosti deje a rodičia patria medzi prvé modelové vzory, ktoré sú pre deti príkladom. Hrajte sa spolu s nimi a naučte ich, že požičiavanie hračiek je normálne a netreba o každú hračku bojovať. Čím viac deťom budete hovoriť, že to nesmú, tým viac ich to bude lákať. Najmä v období vzdoru deti skúšajú rodičov a čarovné slovíčka “nie”, “nesmieš” a “nemôžeš” ich ešte viac pokúšajú robiť pravý opak. Aj preto je dôležité všetko deťom vysvetliť a mať trpezlivosť.
Neexistuje jednoznačný kľúč k úspechu pri riešení takýchto detských vojen. Platí však, že tresty nie sú dlhodobým riešením – tým je práve komunikácia s deťmi a správne vzory vo výchove.
