Utopenie je treťou najčastejšou príčinou neúmyselne zavinenej smrti dieťaťa. Hoci je kúpanie vo vode jednou z najobľúbenejších činností detí, a dvojnásobne to platí v lete, ide o aktivitu s vysokou mierou nebezpečenstva. Prečo sa deti ľahko utopia aj v mláke vody, a ako predchádzať utopeniu, zistíte z nasledujúcich riadkov.
Nebezpečné miesta
Najčastejším miestom pre utopenie detí je more alebo prírodná vodná plocha ako potok, rieka či jazero. Často sa však deti utopia aj doma vo vani, v bazéne, no niekedy dokonca stačí aj mláka, do ktorej dieťa nešťastne spadne.
Utopenie je stav, kedy sa do dýchacích ciest dostane voda, ktorá znemožňuje dýchanie a dôsledky môžu byť smrteľné. Bohužiaľ, aj pri prežití topenia bývajú následky veľmi vážne. Ľudia, ktorí prežijú topenie majú často rozsiahle poškodenia mozgu spojené s mnohými neurologickými problémami. Ako uvádza Svetová zdravotnícka organizácia, dôsledky topenia vyžadujú priemerne najvyššie náklady na celoživotnú zdravotnú starostlivosť. Následnými psychosociálnymi dôsledkami trpia obete ale aj ich rodina.
Najčastejšie dochádza k utopeniu detičiek vo veku 0 – 5 rokov a mladých ľudí v pubertálnom veku medzi 15. – 19. rokom. Percentuálne sú viac v ohrození chlapci, kde sa priemerne utopia takmer dvaja chlapci na jedno dievča.
Malé deti sú obeťami utopenia kvôli svojej disproporcii. Keď spadnú do vody, ich hlava, ktorá je v pomere k telu ťažká ich ťahá dolu a pri šoku spôsobenom pádom sa nedokážu dostatočne rýchlo vynoriť.
Rizikové faktory
- Nedostatočné bezpečnostné opatrenia vo forme plávacích viest či kolies pri kúpaní
- Zanechanie detí bez dozoru
- Alkohol
- Obývanie oblastí s vysokým stupňom povodňovej aktivity
Ako minimalizovať riziko utopenia detí
- Nikdy nenechávajte deti kúpať sa samé, v mori ani v bazéne. Aj kúpanie vo vani by ste mali mať pod dohľadom.
- Krycia či solárna plachta na bazéne nemá ochrannú funkciu. Keď dieťa do plachty spadne, nahromadená voda ho môže doslova vcucnúť a z plachty sa nedokáže vymotať.
- Bazén by mal byť oplotený prípadne pevne prekrytý, aby sa doň dieťa svojvoľne nedostalo.
- Vrcholom bezpečnosti sú alarmy, ktoré upozornia na spadnuté dieťa v bazéne.
- Pri kúpaní sa na prírodných vodách plochách dávajte deťom vestu alebo nafukovacie koleso.
Prvá pomoc, keď sa dieťa topí
Pokiaľ sa dieťa dostane do rizikovej situácie, je nutné okamžite zasiahnuť.
1. Vytiahnite dieťa z vody
Ak sa len nahltalo vody, nechajte ho poriadne vykašľať v predklone, aby sa dýchacie cesty vyčistili. V prípade bezvedomia je potrebná resuscitácia.
2. Stabilizovaná poloha
Položte dieťa na rovnú plochu, hlavu mu dajte do záklonu, otvorte ústa a zistite či dýcha. Skontrolujte tep – ideálne je miesto na krku v oblasti veľkej tepny.
3. Dýchanie z úst do úst
U batoliat vdychujeme vzduch súčasne do nosa aj do úst. Hlávka musí byť v záklone, aby boli dýchacie cesty voľné a vzduch mohol prúdiť. Pri vdýchnutí pozorujte nadvihovanie hrudníka.
Pri väčších deťoch prevádzame vdychovanie rovnako ako u dospelých – prstami zachytíme nos a vdychujeme vzduch do úst dieťaťa. Ak je hlava v správnom záklone a zapadnutý jazyk nebráni priechodu vzduchu, bude sa hrudník dieťaťa zdvíhať. Pokiaľ sa hruď nezdvíha, vzduch neprúdi do pľúc – v prípade zapadnutého jazyka ho vytiahnite, ak nepomohlo, viac zakloňte hlavu.
4. Masáž srdca
Srdce masírujeme len v prípade, že nenahmatáme pulz, aby sme dieťaťu neublížili nepotrebnou masážou. Dojčatám masírujeme srdiečko len veľmi jemne špičkami prstov. Svaly ani kosti nie sú u nich príliš pevné, a preto sa srdce dostáva do pohybu aj pri jemnej kompresii. Na 1 nádych vykonáme 3 stlačenia hrudníka.
Pri väčších deťoch musí byť tlak silnejší, buďte však opatrní, aby ste dieťaťu nezlomili rebrá. Pri deťoch do ôsmych rokov vykonáme 1 nádych a 5 stlačení hrudníka. Staršie deti resuscitujeme podobne ako dospelých – 2 nádychy a 15 stlačení.
