„Čerstvé mamičky by si tesne po pôrode nemali nechať deti ,uniesť‘ nedočkavým personálom,“ radí pôrodná asistentka Mary Priceová z Veľkej Británie. A dodáva, že láska medzi matkou a dieťaťom by mala byť prvú hodinu nerušená a „telo na telo“.
Čas pre mamičku a dieťa
Táto prvá alebo „zlatá“ hodinka dokáže úplné zázraky – dieťa upokojí a tou najprirodzenejšou cestou posilní jeho imunitný systém proti všadeprítomným infekciám. Navyše uľahčuje začiatok dojčenia.
Celá intímna fáza medzi narodením a prvým dojčením by mala byť čo najmenej rušená, pretože uľahčuje prechod dieťaťa z maternice na svet. Je najlepšia pre stabilizáciu srdcového rytmu dieťaťa, telesnej teploty a dýchania.
Vyšetrenia počkajú
Mamička a dieťa majú po pôrode právo na pokoj, aby sa mohli navzájom zoznámiť. Odniesť dieťa na vyšetrenie nie je nutné. Skúsená pôrodná asistentka spozná, či je dieťa zdravé bez toho, aby ho musela od matky odniesť. Zavedený, ale zastaraný postup, keď dieťa tesne po pôrode odnesú, skúmajú, merajú, oplachujú, dávajú mu rôzne kvapky a vitamíny, plienky a zavinovačku, prirodzený príchod dieťaťa na svet narúša.
Svetová zdravotnícka organizácia hovorí:
Telesný kontakt s matkou je najlepší prostriedok na udržiavanie telesnej teploty dieťaťa. Tento kontakt sa odporúča aj zo psychologických dôvodov: Podnecuje vzájomné zoznámenie matky a dieťaťa a poskytuje dieťaťu dôležitý pocit bezpečia. Pre zdravotný stav novorodenca je výhodné, keď sa stretáva s baktériami na koži svojej matky, nie s baktériami poskytovateľov starostlivosti. Dieťa by malo byť v tesnej blízkosti svojej matky vo dne i v noci a malo by k nej mať neustále neobmedzený prístup.
Prvé dojčenie a hormón lásky
Z výskumu vyplýva, že ak sa podarí prvé dojčenie počas prvej hodiny po pôrode, zvyšuje sa nielen šanca na samotné prežitie, ale aj pravdepodobnosť, že budete dlho výlučne dojčiť.
V tele ženy sa počas pôrodu a tesne po ňom deje množstvo zázrakov. Pôrod spúšťa celú vlnu chemických zmien v mozgu, ktoré zvyšujú túžbu ženy dojčiť. Kontakt kože s kožou a stimulácia bradaviek vyplavujú „hormón lásky“, oxytocín, ktorý dáva základ materskej intuícii. Podnecuje tiež maternicové sťahy po pôrode, keď maternica vypudí placentu, začne sa sťahovať a zastavuje krvácanie. Ďalej sa vyplavuje pri dojčení a posilňuje tak „chemickú lásku“ mamičky k dieťaťu.
Ak je všetko v poriadku a dieťa môže prvých 90 minút svojho života stráviť s matkou, len vo veľmi výnimočných prípadoch ho budete počuť plakať. Bábätko je za týchto podmienok v tzv. pokojnej bdelosti. Má doširoka otvorené oči a takmer sa nepohybuje. V tomto pokojnom stave dokáže bábätko vydržať asi hodinu a pol. Je uvoľnené a sústredené. Vyhľadáva pohľad z očí do očí. Pre oboch, matku aj dieťa, je to nezabudnuteľný zážitok. Celá fáza 90 minút po pôrode je veľmi intímna záležitosť a mala by byť čo najmenej narušovaná. Uľahčuje prechod dieťatka z maternice na svet, stabilizuje jeho srdcový rytmus, telesné teploty a dýchanie.
Nie všetky mamičky to vedia, ale existuje možnosť personál požiadať, aby vám bolo toto „pripútanie“ umožnené.
Na Slovensku neexistuje žiadny zákon ani predpis, ktorý by nariaďoval oddelenie dieťaťa od matky za účelom iného zásahu, ako je záchrana života dieťaťa alebo mamičky. Informujte sa v pôrodnici ešte pred pôrodom.
Aká je realita v slovenských nemocniciach? Podľa našej ankety veľmi individuálna:
Slávka, Žilina
„Chodila som do žilinskej nemocnice na predpôrodný kurz a už tam nám vraveli, že ak všetko pôjde dobre, dieťa nám nechajú – pozor – až 20 minút. Realita bola taká, že bábätko tesne po pôrode priložia na kožu asi na minútu a vezmú ho pomerať a umyť. Potom pôrodná asistentka priniesla dieťatko už zabalené v perinke a snažila sa ho priložiť tak, aby sa prisalo. Keby som tam nemala partnera, ktorý malého zobral a držal na mne, možno k tomu prisatiu z časových dôvodov ani nedôjde…”
Lucia, Bratislava
„Moja dcéra bola po pôrode v poriadku, ale aj napriek tomu ju okamžite odniesli. Počas dvoch hodín po pôrode ju priniesli iba raz, aby sa prisala. Po prevezení na oddelenie bola už pri mne stále, ale s dojčením som mala problém.”
Monika, Bratislava
„Napriek dohodnutiu vopred sa stáva, že si po pôrode musíte dieťa „vydupať”. Ak má aj matka šťastie na ústretový personál, určite sa nedá hovoriť o nerušenej hodine. Realita býva taká, že dieťa vidíte pár minút. Je to často spôsobené poddimenzovanou kapacitou nemocnice, nedostatkom času a chýbajúcim priestorom pre takýto „oddych” s dieťaťom po pôrode.”
Máte podobné skúsenosti z pôrodnice? Napíšte nám, s akým prístupom ste sa stretli vy.
