Už štvrtý rok po sebe vyjdú rodičia do ulíc osláviť a podporiť myšlienku nosenia detí. Udeje sa tak v rámci Medzinárodného týždňa nosenia detí, ktorý každý rok pripadá na jeden októbrový týždeň . Nosenie nie je len trendy záležitosťou ale súčasťou stále populárnejšej kontaktnej výchovy detí. O nosení, maminách a deťoch sme sa porozprávali so zakladateľkou občianskeho združenia Chcem nosiť, Janou Felcanovou.
Ahoj Janka, začnem asi najzákladnejšou otázkou, a to – prečo by sme mali nosiť naše deti? V čom je nosenie pre dieťa prospešné?
Nosenie dieťaťu poskytuje prirodzené pokračovanie vývoja, ktoré započalo už v maternici. Dieťa je už z nej zvyknuté na nosenie, preto ho naň nemôžete naučiť – je už naučené :). Strávilo tam 9 mesiacov svojho vývoja. Je zvyknuté na kolísanie, potravu na požiadanie, teplo, prítmie, bezpečie, neustále spojenie s jednou osobou. 9 mesiacov. Zrazu by sa toto všetko malo pôrodom zmeniť? Celý proces pôrodu je preň nová a stresujúca udalosť. Potrebuje sa znova upokojiť. Potrebuje jednoducho dostávať všetko, čo dovtedy a keď bude pripravené, samo si prestane tieto potreby žiadať.
A čo matka? Čo prináša nosenie do jej života ?
Matke prináša budovanie si lepšej väzby a vzťahu s dieťaťom. Rýchlejšiemu porozumeniu jeho potrieb. Lepší psychický stav počas celého šestonedelia, kedy prichádza k najväčšej vzbure hormónov. Je totiž regulovaný oxytocínom, hormónom šťastia, ktorý sa vyplavuje pri kontakte so svojim dieťaťom. Matka má nad dieťaťom zároveň väčšiu kontrolu. Cíti jeho dýchanie (a prípadnú zástavu). Vie sa podstatne lepšie starať o domácnosť vďaka tomu, že dieťa nemusí dlhé hodiny uspávať v posteli alebo kočíku, dlho ho dojčiť a pod… Všetky tieto aktivity môže vykonávať za bežného chodu domácnosti, či pri vychádzkach von alebo vybavovaní si potrebných vecí. Má podstatne menej obmedzení.
Je nosenie čisto záležitosťou medzi matkou a dieťaťom, alebo je potrebné zapojiť aj partnera?
Základom nosenia je poskytovanie kontaktu a bezpečia. Nemusíme sa výhradne baviť o nosičoch a šatkách. Kontakt sa dá zabezpečiť aj inak. Tieto nosiace pomôcky nám majú uľahčiť život, aby sme vedeli fungovať v domácnosti či pri bežnom chode svojich potrieb. Väzbu si dieťa buduje aj so svojim otcom či najbližšou rodinou. Je preto úžasné a aj žiadúce, keď sa do procesu nosenia zapojí aj zvyšok rodiny 🙂 Samozrejme za podmienky, že si dieťa nevyžaduje v ten moment výhradne matku – napr. že potrebuje nadojčiť alebo zaspať na prsníku.
Dá sa nosenie kombinovať s kočíkom, alebo sa žena musí rozhodnúť pre jedno či druhé?
Je to na každej jednej mamine a aj jej potrebách. Podstatné je, aby dieťatku naplnila jeho základné potreby, medzi ktoré patrí okrem príjmu potravy, vylučovania a spánku, aj potreba kontaktu. Nosenie aj celý koncept kontaktného rodičovstva je o kreativite. Hľadaní riešení. Každá jedna mamina je iná, špecifická. Rovnako aj každé jedno dieťa. Čo robí dobre alebo pomôže jednému, nemusí druhému. Niektoré deti sú doslova nepoložiteľné a potrebujú nepretržitý kontakt. Iné potrebujú skôr pomoc pri tej ťažšej fáze, akou je uspávanie a bdelých činnostiach. V zásade platí, že prvé mesiace takmer každé dieťa potrebuje toho kontaktu viac.
Pokiaľ dieťa nevyhnutne nevykazuje známky naplnenia potreby a mamina si potrebuje napĺňať zas svoje potreby :-), nie je dôvod nepoužiť aj iné pomôcky – napr. spokojne spiace dieťa uložiť/zložiť do postele alebo do „postele na kolieskach-kočík“. Zbytočne by matka nosila svoje dieťa, keby s tým sama vo svojom vnútri nemala byť stotožnená. Dieťa to cíti. Je preto vždy lepšie nájsť nejaký spôsob, ako uspokojiť oboch. Stále so zreteľom na to, aby boli splnené primárne potreby oboch.
Od akého veku dieťatka je možné začať s nosením? Je nosenie vhodné aj pre novorodenca?
Dieťa pokračuje vo vývoji so zaoblenou chrbticou už z bruška. Je teda neprirodzené ju vystierať. Chrbtica je spočiatku ohybná a prispôsobuje sa vonkajším okolnostiam. Zjednodušene povedané, z jej tvaru C sa do žiadaného S dostáva postupným vývojom dieťaťa – keď začne držať hlavičku – prvé zahnutie, ktoré sa zafixuje. Keď sa posadí, druhé. Keď sa postaví, finálne tretie. Preto by sa deti nemali ani umelo posadzovať a nasilu ťahať za ruky do stoja. Keď na to ich chrbtica nie je pripravená, len ju poškodíme. Pri ergonomickej, fyziologickej polohe má dieťa opretú hlavu o nosiaceho. Na chrbticu tlačí len v klokanke, keď musí byť vystreté. Okrem správneho psychického vývinu napomáhame deťom pri nosení od ich narodenia aj správnemu vývinu kĺbikov a zabraňujeme kolikám, keďže ako pohyb rodiča, tak aj uloženie kolienok umožňuje lepšiu peristaltiku čriev.
Na trhu existuje niekoľko spôsobov ako nosiť. Podľa čoho si má mamička vybrať a aké sú hlavné rozdiely medzi jednotlivými typmi nosičských pomôcok?
Pri šatkách poznáme rôzne druhy gramáží, prímesí, spôsoby tkania, použitia materiálov, miesto výroby, spôsob výroby. Rôzne šírky, dĺžky. Od tohto všetkého sa odvíja aj ich cena. V zásade ale platí, že uviazať môžete aj do obyčajnej plachty. Dôležitá tam je stále tá filozofia nosenia, nie v čom nosíte.
Pri nosičoch je to trošku iné. Aj oni majú XY rôznych značiek a druhov. Na trhu však existujú aj tzv. klokanky, ktoré však nepodporujú zdravé nosenie. Kontakt zabezpečujú, avšak spôsobujú diskomfort ako dieťaťu, tak aj nosiacemu rodičovi.
Zdravé, ergonomické nosenie je také, ktoré pokračuje vo vývine opäť započatom v maternici. Dieťa v nej bolo schúlené s pokrčenými kolienkami, ktoré malo pomaly pod bradou. Ručičkami obopínajúcimi tieto kolienka. A zagulateným chrbátikom. Takto by teda približne malo vyzerať aj v nosiči alebo šatke. Ergonomické nosiče majú pre tento prípad dostatočne širokú látku medzi nožičkami – teda, aby siahala od kolienka po kolienko a odďalovala ich od seba, pričom ich zároveň dvíha vyššie ako zadoček. Chrbátik sa vtedy automaticky zaguľaťuje. Chrbtová opierka preto musí ponúkať priestor a obopnutie (podporu) na toto zaguľatenie – nemôže byť vystužená.
Ako rozpoznám klokanku od ergonosiča a v čom je klokanka horšia?
Klokanky majú v priestore medzi nožičkami látku širokú ako nohavičky. Dieťaťu z nej doslova visia nôžky, lebo ich ťahá gravitácia. Okrem toho, že sa im nepodporuje zdravý vývoj kĺbikov, visia za genitálie, čo skutočne nemôže byť komfortné – skúste sa za nohavičky zavesiť vy :-). A chrbtovú opierku majú väčšinou vystuženú. Núti dieťa do vystretia a odďaľuje ho od nosiaceho. Hlavička mu tak tlačí na chrbticu. Pri ergonomických nosičoch sa to nemôže stať. Vďaka zaguľateniu je hlavička vždy opretá o hruď nosiaceho. A keď ju dokáže samo dvihnúť, nemá prečo tlačiť na chrbticu.
Ďalším poznávacím znakom pri klokankách je absencia bedrového pásu. Toto už je diskomfort pre nosiaceho. Dieťa ma akoby len zavesené na ramenách. Váha sa dobre nerozkladá a preto nie je schopný dlhšie ho nosiť a môže si poškodiť chrbát či trpieť bolesťami. Klokanky sa dajú kúpiť za skutočne nízku cenu oproti ergonomickým nosičom.
Klokanky sa taktiež prezentujú nosením tvárou od nosiaceho. Takéto nosenie nie je zdravé. Ak dieťa získa príliš veľa podnetov, potrebuje sa uchýliť do bezpečia a schovať. Takto nemá možnosť. Navyše sa mu opäť nedokáže zagulatiť chrbátik a nôžky zaujať abdukčno flekčnú polohu – teda kolienka vyššie ako zadoček.
Mamičky si často s nosením nevedia rady. Na koho sa môže mamička obrátiť v prípade, že nosiť chce, ale nevie, ako na to?
Jednoznačne na lektorku nosenia 🙂 je ich už dosť po celom Slovensku. Keďže lektorstvo však na Slovensku nie je nijak regulované, je dobré orientovať sa podľa referencií alebo odporučení. Občianske združenie Nosma má v súčasnosti za cieľ vytvoriť takýto zoznam lektoriek.
Na nosiace mamičky sa stále veľa ľudí pozerá cez prsty. Hlavne v menších mestách sa môžu matky stretnúť s rôznymi posmeškami. Stretávate sa s podobnými reakciami?
Občas je to ťažké. Predsudky a ničím nepodložené stopercentné pravdy sú v nás silno zakorenené. Aj keď sa mamička rozhodne pre túto cestu, dokáže to v nej vyvolať pochybnosť, lebo aj oná má v sebe to semienko jednej babky, ktorá povedala, aj keď sama nevedela prečo. Jednoducho lebo. Výborným riešením pre takéto prípady sú podporné skupiny nosenia. Stretnú sa na nich mamičky s rovnakým zmýšľaním, problémami a skúsenosťami, ktoré si môžu navzájom odovzdávať. Navzájom sa podporujú. Častokrát veľmi pomôže, keď zistíte, že v niečom nie ste sami 🙂 Keď celá vaša rodina stále rieši, či tomu dieťaťu neskrivíte chrbát a že sa vám tam určite zadusí, nie je vám všetko jedno. Keď ale zistíte, že to riešia rodiny aj tých ostatných mamičiek, spoločne sa na tom zasmejete a pri ďalšej takejto príležitosti sa vám v hlave vynorí situácia z podpornej skupiny a len sa na rodinu usmejete.
