Najväčšie omyly vo výchove (1. časť)

Každý bude azda súhlasiť, že vychovávať deti je v podstate veda, ktorú sa učíme prirodzene sami. Všetci rodičia nadovšetko milujú svoje deti a vychovávajú ich najlepšie, ako vedia. Výchova dieťaťa ale nie je vždy jednoduchá a nedá sa povedať, ktorý štýl výchovy je najlepší. Každé dieťa je individuálne a má iné potreby. Jedno býva častejšie choré, iné menej, jedno spáva lepšie, druhé horšie a podobne.

Napriek rozdielnosti detí existujú však určité základné psychické potreby, ktorých naplnenie alebo, naopak, nenaplnenie má vplyv na ich ďalší vývin a fungovanie v živote. Viac nám už prezradila odborníčka, klinická a poradenská psychologička, body-terapeutka Mgr. Denisa Maderová, ktorá pracuje v psychologickom a terapeutickom centre Sunrise a v súkromnom zdravotníckom centre Hippokrates v Bratislave. Na poradenstvo pre rodičov v oblasti výchovných postupov a podporu vzťahov medzi deťmi a rodičmi sa v praxi zameriava už 17 rokov.

Dôležité obdobia vo vývine detí a ich psychické potreby

Prenatálne obdobie
Prenatálne obdobie má primárny vplyv na duševný vývin dieťaťa.

Prenatálne obdobie

Ako odborníčka vraví, málokto vie, že najzávažnejšie chyby, ktorých sa dopúšťajú rodičia vo výchove, a ktoré majú primárny vplyv na duševný vývin človeka, siahajú už do obdobia samotného prenatálneho vývinu dieťaťa. Už v tomto období matka svojimi pocitmi a myšlienkami formuje u dieťaťa pocit: „Si tu vítaný, želám si, aby si tu bol, teším sa na teba.“

Matka svojim prežívaním ovplyvňuje aj prežívanie dieťaťa. V tehotenstve na dieťa negatívne vplýva najmä jeho odmietanie a neželané tehotenstvo, pokiaľ pocity odmietania dieťaťa matkou trvajú dlhší čas. Negatívny vplyv na plod majú aj somatické ochorenia matky, ako sú napríklad virózy, infekcie či intoxikácie. Plod vtedy totiž „musí bojovať o prežitie”. Matka, samozrejme, v prípade ochorenia svoj zdravotný stav ovplyvniť nemôže.

Prvé vývinové obdobie dieťaťa
Matka svojmu dieťaťu cez dotyk sprostredkováva pocit bezpečia.

Prvé vývinové obdobie dieťaťa

Prvé vývinové obdobie dieťaťa trvá od počatia až do 1. roku života. Ide o obdobie tzv. potreby „existencie“. Toto obdobie je psychicky a somaticky najnáročnejším obdobím pre ženu-matku, ktorej prežívanie je po pôrode ovplyvnené aj hormonálnymi zmenami. Matka sa pri dieťatku menej vyspí, môže sa cítiť slabá a unavená. Zvykanie si na prispôsobovanie sa potrebám dieťaťa nie je ľahké.

Dôležité je však vedieť, aký vplyv môže mať zdravotný a psychický stav matky na dieťa, ktoré ju v tomto období najviac potrebuje. Matka svojmu dieťaťu sprostredkováva cez dotyk a zmyslové vnímanie dieťaťa pocit bezpečia. Dieťa vníma matkinu vôňu, hlas či očný kontakt. Pocit bezpečia je bazálna potreba, ktorá je rovnako dôležitá ako potreba „byť chcené dieťa.“

K traumatizácii v tomto vývinovom období v zmysle prijatia dieťaťa môže dôjsť napríklad aj vtedy, ak matka svoje dieťa vedome nevníma, ak sa mu neprihovára alebo je, takpovediac, „duchom neprítomná“.

Po pôrode potrebuje tak dieťa, ako aj matka pocit bezpečia a starostlivosti zo strany svojich najbližších. Dieťa tento pocit získava v náručí matky. Vďaka jeho získaniu bude aj počas odlúčenia vnímať pocit „hoci som odlúčený, nie som sám.“ Pocit bezpečia je základnou potrebou pre duševné zdravie dieťaťa, podporuje schopnosť vytvorenia si dôvery dieťaťa k matke a neskôr k cudzím osobám. Vďaka tomu bude neskôr dieťa schopné v živote zvládať záťažové obdobia a vytvárať si vzťahové väzby.

V opačnom prípade, pri traumatizácii a nenaplnení bazálnych potrieb existencie, bezpečia a lásky do obdobia 1. roku života môže dospelý človek trpieť depresívnymi a úzkostnými stavmi, môže mať strach zo samoty a z opustenia alebo môže u neho ľahšie dôjsť k závažnejším duševným ochoreniam, ako sú poruchy osobnosti, depresia či schizofrénia. Tak isto môže ľahšie prepadnúť závislostiam či poruchám príjmu potravy.

Druhé vývinové obdobie dieťaťa
Matka by mala byť s dieťaťom v úzkom kontakte minimálne do obdobia 7–8 mesiaca.

Pri druhom vývinovom období dieťaťa ide o potrebu prijímania a dostávania v zmysle potravy a kŕmenia, ale aj v psychologickom zmysle. Podobne ako prvé obdobie trvá do 1. roku života. Ide o uspokojovanie základných potrieb dieťaťa, ako napríklad kŕmenie vtedy, keď je hladné alebo napríklad aj o to, aby matka prišla za dieťaťom vtedy, keď plače a nenechala ho dlho bez jej prítomnosti.

To znamená, že ak matka nechce prispieť k traumatizácii svojho dieťaťa a vystaviť ho pocitom opustenia či samoty, mala by s ním byť v úzkom kontakte do obdobia 1 roka, alebo minimálne do obdobia 7–8 mesiaca. Dovtedy totiž dieťa prežíva pocit symbiózy s matkou – to znamená, že ju vníma ako svoju súčasť.

Samozrejme, že je v poriadku, ak matke pri starostlivosti o dieťa v tomto období pomáha partner a najbližšia rodina. No dieťa by nemalo byť do obdobia 1. roku na dlhší čas od nej odlúčené. Angažovanie sa ostatnými členmi rodiny by malo byť v tomto vývinovom období predovšetkým o pomoci matke v tom, čo potrebuje, aby si mohla oddýchnuť a opäť sa intenzívne venovať svojmu dieťaťu.

Tretie vývinové obdobie dieťaťa
Približne od 1,5 roku života si dieťa začína vytvárať vlastné ego.

Tretie vývinové obdobie dieťaťa

S tretím vývinovým obdobím sa spája potreba autenticity. Dieťa si osvojuje hygienické návyky a taktiež u neho začína obdobie 1. vzdoru. Začína zhruba od 1,5 roku života a je charakteristické vytváraním ega dieťatka. To sa potrebuje autenticky prejaviť. Obdobie je možné jednoducho spozorovať – dieťa má napríklad potrebu všetko okolo seba rozhádzať alebo niečo zbúrať a teší sa, keď sa mu to podarí. Dieťa v tomto období nerozumie pojmu „ si zlý“, a práve zakazovaním mu jeho aktivity či snahou udržiavať všetko v poriadku alebo ho poriadku učiť, môžeme u neho autentický prejav potlačiť a ego dieťaťa utlmiť.

Príliš veľký tlak na dieťa v zmysle nerešpektovania jeho autenticity sa môže prejaviť napríklad zápchou alebo vzdorom osvojiť si hygienické návyky. Vtedy sa treba seba ako rodiča opýtať, či ste na dieťa nevyvíjali príliš veľký tlak,  či ste ho rešpektovali v jeho prejave, alebo ste neboli príliš prísni a nehovorili mu často frázy ako „No! No! No!”, „Toto sa nepatrí!”, „Toto je fúj!” a podobne.

Spomínaná chyba vo výchove sa môže prejavovať aj neskôr v dospelosti, a to tým, že sa človek bude snažiť vyhovieť ostatným na úkor seba a nebude rešpektovať svoje obmedzenia či svoje hranice.

V druhej časti článku psychologička Denisa Maderová vysvetlí psychické potreby detí v ďalších dôležitých vývinových štádiách, ako je narcistické, oidipálne a obdobie 2. a 3. vzdoru.

  • Komentáre

Leave a Reply

Be the First to Comment!

avatar
  Subscribe  
Notify of
  • Podobné články
0
Inšpirácia Tvoríme s deťmi

Vyrobte si s deťmi betónový kvetináč

0
Novinky Zdravie

Bábätko ako v bavlnke

0
Inšpirácia Novinky

Svadobný deň si môžete užiť aj s bruškom

Navigácia

Magazíny